Velebit je najväčším pohorím Dinárskej horskej sústavy a odlišuje sa mimoriadnym geomorfologickým bohatstvom. Prevládajú strmé vrcholy (ľudia ich volajú „bedrá“ a „hrady“) a oddelené, zatvorené depresie: závrty, doci, „duliby“, a menšie polia. Svet pokoju, čerstvy a vôňa vegetácie poskytuje pôžitok horolezectva mnohými od severa k juhu. Baške Oštarije je mesto, ktoré delí stredný a južný Velebit a predstavuje významnú križovatku horských chodníkov. Časti severného a stredného Velebitu, od Zavižanu do Baških Oštarija spája Premuzaceva staza, horská cestička dlhá asi 50 km, pomenovaná podlá jej projektanta a budovateľa. Svojimi peknými budovanými serpentínami, stenami, polutunelami a mostíkmi prechádza cez divoké a nedostupné velebitské sutiny. Kvôli svojho prispôsobenia do prírodného okolia, prestavuje veľdielo stavby a s pravom sa nazýva poučnou horskou cestičkou. Cestička poskytuje jedinečný pohlaď na more, ostrovy a vnútorné hory. Najväčší počet velebitských atraktívnych miest nachádza sa v jej severnej časti, medzi sedlami Vratnik a veľký Alan. Tu je Zavižan so svojimi zvláštnymi botanickými rezervami a velebitskou botanickou záhradou, botanici zistili 2700 bylinových druhov a 78 bylinových edémov. Štirovača je, však, údolie umiestnené na 1100 m výške nad morem, ktorá je zo všetkých strán zatvorená lesom. Na jej dne rastie smrek a je to jeden z najlepších ihličnatých lesov v Chorvátsku. Horské chodníky sú označené bielou bodkou vo červenom kruhu (na strome alebo kamene), a označené sú prístupy k vrcholom, jaskyniam, horským domom a útulkom. UNESCO (vzdelávacia, vedecká a kultúrna organizácia OSN) podporuje zoznamovanie sa a ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ktoré sa považuje za výnimočnú hodnotu pre populáciu. V roku 1972 UNESCO prijal Konvenciu o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Prírodné dedičstvo ide o mimoriadne fyzické, biologické a geologické formácie, biotopy ohrozených druhov bylín a zvierat, a ochranu oblasti od vedeckej a estetickej hodnoty. Podľa myšlienky IUCN (The World Conservation Union), z apríla 1979, Plitvické jazera zaslúžila status prírodného svetového dedičstva, najprv na základe nerušeného vytvárania tufu a hydrologickej sústavy, splnene sú kritéria za zápis do Zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Oblasť národného parka Plitvicke jazera je vyhlásená svetovým bohatstvom, a zápisom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO 26-eho októbra 1979, ochraňovať a chrániť skutočný stav prírode je našou povinnosťou. Plitvice VIDEO link
http://www.np-plitvicka-jezera.hr info@np-plitvicka-jezera.hr tel:+385 (0)53 751 015 (Kontakt/Informácie)